Zápach potu na oblečení: prečo zostáva aj po vypraní

Natiahnete si čerstvo vyprané tričko. Vonia čistotou. O hodinu je však známy zápach z podpazušia späť.

Osprchovali ste sa, prezliekli a použili svoj obvyklý deodorant. Odkiaľ sa teda zápach potu na oblečení berie?

Pokojne to môže byť samotné tričko.

Oblečenie dokáže zadržiavať kožný maz, látky spôsobujúce zápach aj zvyšky deodorantov či antiperspirantov. Pranie veľkú časť týchto nánosov odstráni, niečo však môže zostať zachytené vo vláknach.

Prečo sa zápach potu na oblečení stále vracia?

Rozhodujú tri veci: materiál, čo sa v ňom nahromadilo, a to, ako ho periete a sušíte.

Polyester mimoriadne dobre zadržiava mastné látky. Aj to vysvetľuje, prečo môže športové tričko nepríjemne zapáchať chvíľu po tom, čo si ho oblečiete – hoci ste ho práve vytiahli z práčky.

Ďalším problémom je vlhká bielizeň. Ak necháte mokré oblečenie v práčke alebo ho sušíte v teple a vlhku, môžete podporiť aktivitu mikroorganizmov a zápach ešte zhoršiť.

Opakované nosenie a pranie môže časom viesť k javu, ktorý sa niekedy označuje ako permastink – k odolnému zápachu, s ktorým si bežné pranie len ťažko poradí.

Niektoré kúsky sú na tom tak zle, že sa v nich ani po opakovanom ošetrení už nedá príjemne chodiť.

Čo ukazuje výskum?

V roku 2025 vyšla v časopise BMC Biology štúdia o syntetických tričkách, ktoré nosilo 31 ľudí. Pranie síce odstránilo mnohé zlúčeniny spôsobujúce zápach, za testovaných podmienok však stúpol počet baktérií s neporušenou bunkovou membránou. Teplé a vlhké sušenie navyše zápach zosilnilo a niektoré zlúčeniny sa po praní znovu objavili.

Vedci z Gentskej univerzity už predtým porovnávali polyesterové a bavlnené tričká nosené pri cvičení. V ich štúdii z roku 2014 zapáchal polyester po 28 hodinách skladovania výrazne viac. Na oboch materiáloch sa navyše usadili odlišné bakteriálne spoločenstvá.

Štúdia z roku 2020 v časopise Textile Research Journal sledovala, ako sa zlúčeniny spôsobujúce zápach správajú pri opakovanom praní. Testované zlúčeniny sa vo všeobecnosti ľahšie odstraňovali z bavlny než z polyesteru, v ktorom sa niektoré s ďalšími cyklami hromadili.

Tieto zistenia vysvetľujú, prečo samotné pranie problém vždy nevyrieši. Záleží aj na tom, čo v látke zostane – a čo sa s ňou deje počas sušenia.

Ako dostať zápach potu z oblečenia

Ak tričko po vypraní stále zapácha v oblasti podpazušia, skúste toto miesto pred ďalším praním ošetriť.

1. Predošetrite podpazušie. Naneste na zasiahnutú látku vhodný tekutý prací prostriedok podľa pokynov výrobcu.
2. Skúste enzymatický prací prostriedok. Proteázy pomáhajú rozkladať zvyšky bielkovín, lipázy sa zameriavajú na tuky a oleje. Overte si, či je prostriedok na daný materiál vhodný.
3. Perte dôkladne. Riaďte sa štítkom, dávkujte prací prostriedok správne a práčku nepreťažujte.
4. Sušte hneď. Dôležité je dobré prúdenie vzduchu a úplné vysušenie, najmä pri syntetických materiáloch.
5. Pred nosením skontrolujte. Ak zápach pretrváva, ošetrenie zopakujte. Viac vône ešte neznamená, že ste odstránili zdroj zápachu.

Ak sa ten istý zápach opakovane objavuje na konkrétnom polyesterovom tričku, skúste na porovnanie nosiť bavlnu. Ani bavlna nie je voči zápachu imúnna, pri praní sa však správa inak.

Pomôže ocot a sóda bikarbóna?

Enzymatické pracie prostriedky sú rozumným začiatkom pri kožnom maze a iných organických zvyškoch, hoci žiadny prostriedok nefunguje rovnako dobre na každý materiál a každý zápach.

Biely ocot je obľúbený domáci trik na pranie, dôkazov, že spoľahlivo odstraňuje odolný zápach potu, je však málo. Pri pravidelnom používaní môže navyše poškodiť niektoré časti práčky.

Sóda bikarbóna môže pomôcť s niektorými zápachmi, na hlboko usadený zápach potu však nie je spoľahlivým riešením.

Pri väčšine oblečenia, ktoré sa dá prať, je lepším východiskom vhodný prací prostriedok, starostlivé predošetrenie a dôkladné sušenie. Ocot nikdy nemiešajte s chlórovým bielidlom.

Čo spôsobuje žlté škvrny v podpazuší?

Žlté fľaky na bielej košeli nemusí mať na svedomí len pot.

K usadeninám v oblečení môže prispievať kožný maz, zložky potu aj zvyšky kozmetiky. Antiperspiranty bežne obsahujú hlinité soli, deodoranty zase môžu obsahovať oleje, vosky a ďalšie zložky, ktoré zanechávajú stopy.

Výskum publikovaný v roku 2017 sa zaoberal odolnými škvrnami v podpazuší, ktoré súvisia s používaním antiperspirantov, a spôsobmi, ako ich odstrániť.

Pokožka a oblečenie nemajú rovnaký mikrobióm

Baktérie sa z pokožky počas dňa presúvajú na oblečenie. Tam ich čaká iné prostredie, ktoré formuje materiál aj pranie a sušenie.

Je to dôležité, pretože kontrola zápachu potu na pokožke a odstraňovanie starého zápachu z oblečenia sú dve samostatné úlohy.

Ani deodorant, ktorý vám na pokožke funguje dobre, neodstráni zapáchajúce molekuly, ktoré sa už zachytili v tričku.

Prečo je to dôležité pri používaní ZINDEO

ZINDEO pristupuje k zápachu potu inak. Neblokuje potenie ani neprekrýva zápach pridanou vôňou – pomáha kontrolovať zápach tam, kde vzniká: na pokožke.

Čím menej zápachu potu na pokožke vznikne, tým menej sa ho môže preniesť na oblečenie.

ZINDEO neobsahuje hlinité soli, na ktorých sú postavené antiperspiranty. Anti-odorant krém sa nanáša v malom množstve, ideálne večer. Do rána viditeľná biela stopa na pokožke zvyčajne zmizne, takže je menšia šanca, že sa prenesie na oblečenie. Ak sa na látke predsa objavia biele stopy, väčšinou sa dajú ľahko oprášiť alebo vyprať.

S postupom rutiny ZINDEO RESET sa intervaly medzi aplikáciami môžu postupne predlžovať, takže krém možno budete používať menej často.

Počas úvodného obdobia ZINDEO RESET vám čerstvo vyprané bavlnené oblečenie môže pomôcť odlíšiť zápach z pokožky od zápachu, ktorý je už zachytený v staršom kúsku.

Pri pretrvávajúcom zápachu potu kombinuje RESET SET MAX čistenie mydlom SALSOAP®, Anti-odorant Roll-on a Anti-odorant krém.

Pozrieť RESET SET MAX →

Zdroje

1. Díez López et al. (2025). Unravelling the hidden side of laundry: malodour, microbiome and pathogenome. BMC Biology.
2. Callewaert et al. (2014). Microbial odor profile of polyester and cotton clothes after a fitness session. Applied and Environmental Microbiology.
3. Abdul-Bari et al. (2020). Retention and release of odorants in cotton and polyester fabrics following multiple soil/wash procedures. Textile Research Journal.
4. Acikgoz Tufan et al. (2017). A novel washing algorithm for underarm stain removal.